Joomla TemplatesWeb HostingWeb Hosting
Obec
M.R. tefnik
kolstvo
port a relax
Organizcie
Sluby
Kto je online
Máme online 5 hostí 
Hlavn strnka Stru?n histria


Vrchy okolo Košarísk skrývajú ve?ké tajomstvá. Kto pozorne po?úva, odkryjú mu farebné obrazy pravekého mora plného pre?udesných medúz, hviezdic, mäkkýšov a jeoviek. ?ervená hora, Obchodité, Úbo?e - to sú kopce z ulít a lastúr.Vrchy okolo Košarísk skrývajú ve?ké tajomstvá. Kto pozorne po?úva, odkryjú mu farebné obrazy pravekého mora plného pre?udesných medúz, hviezdic, mäkkýšov a jeoviek. ?ervená hora, Obchodité, Úbo?e - to sú kopce z ulít a lastúr.

Skameneliny z Holešky potešili aj Dionýza Štúra, významného slovenského geológa. Priniesol mu ich študent banskej akadémie Štefan Lajda z Prašníka. Ich vek sa odhaduje na 100 miliónov rokov.

Pod jaskynným oblúkom sa po stáro?iach ozval buchot kame?ov. Pravekí lovci lovili zver kamennými nástrojmi. Ich eny stráili vzácny ohe? a uli koušiny. Ke? koe zmäkli, šili z nich kostenou ihlou praveké šaty.

Ve?ká pec - Prašník
Nálezisko pozostatkov jaskynného medve?a,
hyeny, divého ko?a, mamuta a soba
/Turistická vychádzka ZŠ Košariská, 2003/


Starší obyvatelia Košarísk spomínajú, e tu a tam nachádzali na úzkych roli?kách hladko opracované kamene. Nik im však nevenoval zvláštnu pozornos?, nik ich nezaloil neodloil pre budúce generácie. Ro?ník mal iné starosti, bolo treba ivi? rodinu. Vzácnu pamiatku venovala do zbierky školy rodina Danková.

Kamenná brúsená sekerka
Mladšia doba kamenná – neolit (cca 3500 rokov pred n. l.)

Na rozhraní dnešného chotára obcí Prašník a Košariská pulzoval ivot od praveku a po dobu slovanskú.
Z hradiska na Diev?om v?šku sa zachovali zvyšky valov po drevenných hradbách.
Hrádok slúil ako strána stanica na dôleitej starodávnej ceste, ktorá spájala Záhorie s Povaím.

V stredoveku neobývané a pusté územie pod Bradlom pokrýval hustý les. Blízku hranicu Uhorska s ?eským krá?ovstvom bolo treba strái?. Š?achta prinútila poddaných budova? na v?škoch Malých Karpát a Povaia mohutné kamenné hrady. Z vrcholu Bradla mono pozorova? rozvaliny Bran?u, Korlátka, ?achtíc i Tematínu

Z inscenácie povesti "O ?ertovej brázde" na hrade Korlátko
/ZŠ Košariská, 1999/

Košariská s pri?ahlými kopanicami patrili poddanskej obci Brezová. Poddaní slúili ?achtickému panstvu. Zaili aj zlé ?asy. Vari najhoršie vtedy, ke? na krajinu za?ahol tie? grófky Báthoryovej, neslávne známej vradami mladých diev?at. Spravodlivý trest ju neminul. Dokonala v temnici ?achtického hradu

Noví osadníci vyrubovali les, kl?ovali ho, vypa?ovali - iarili a získavali tak lúky i role. Na výhodných miestach si postavili ro?nícke usadlosti - kopanice. Dodnes sa ich zachovalo devä?: U Štefov, Dolné Košariská, U Pla?kov, Horné Košariská, U Martinkov, U Šindelov, U Trvajov, U Mosnákov, Lopusná.

Vä?šinou sa zaoberali pastierstvom. Nasved?ujú tomu nielen pomenovania obcí Košariská, Priepasné, ale aj niektoré chotárne názvy: Salaská, Baraní dvor, Kolibniská, Valaské

Kopani?iari sa pre lúky a lesy ?asto dostali do sporu s blízkymi meste?kami Vrbové a Brezová. Ke? ich Brezovania nepodrali v spore s Vrbovým o ?ervenú horu, umienili si, e sa odtrhnú od Brezovej a zaloia si samostatnú obec. Stalo sa tak v roku 1786, v ?ase osvieteného panovania Jozefa II., syna Márie Terézie. Samostatnos? netrvala dlho, ale bola prvým úspešným pokusom o nezávislos?. Na evanjelickej fare doteraz uchovávajú dôkaz odváneho ?inu - pe?atidlo obce Košaríská – Priepasné

Zopár múdrych dedin?anov pochopilo, e bieda a zaostalos? slovenského národa v Uhorsku väzí v jeho nevzdelanosti. Takmer nik z dediny nevedel písa? a ?íta?. iadali teda, aby im brezovská cirkev, pod ktorú vtedy patrili, prispela na stavbu školy. Ke? neuspeli, postavili si školu na vlastné útraty a odmietli prispie? na školu brezovskú. Niektorí boli za to palicovaní, ale nakoniec predsa dosiahli svojho.
Základný kame? prvej školy v Košariskách poloil brezovský farár Tomáš Hroš v roku 1840. O rok budovu otvoril Jozef Miloslav Hurban. Odovzdal ju košariským dietkam a u?ite?ovi Jánovi Bachárovi.

Ke? sa v roku 1848 bojovalo za národnú slobodu a re?, kopanice nezostali bokom. Sedliaci ozbrojení kosami a cepami sa pripojili k ?udovítovi Štúrovi a Hurbanovi a postavili sa proti ma?arským gardistom i vojsku.
V údolí pri kopanici U Štefov povstalci zajali oddiel Ceccopierovcov - cisárskych vojakov a zahnali ma?arskú gardu na Prašník. Gu?ka z karabíny vyhasila ivot ro?níka Fošku, ke? kyjakom zaúto?il na grófa Ocskaya.
Hoci bolo povstanie neskôr potla?ené, národné povedomie si ?udia v podbradlianskom kraji udrali do ví?azného konca.

O dve desa?ro?ia neskôr zahrmelo medzi Brezovou a Košariskami znova. Cezpo?ní cirkevníci na ?ele s Tomášom Ševcom odmietli plati? príspevky na stavbu nového brezovského kostola. Boli odhodlaní zaloi? si vlastný Košarisko-Priepasnanský cirkevný zbor.

V roku 1870 si zvolili za prvého farára Pavla Štefánika z Krajného. Uprostred Košarísk, pod Pla?kéch Úbo?ou vyrástol z mozo?ov a potu prostých ?udí kostol s vysokou veou a priestrannou farou. Kvalitný organ dali postavi? vychýrenému organárskemu majstrovi Martinovi Šaškovi z Brezovej.

Nový duchovný pastier pestoval u kopani?iarov národného ducha. Rovnako vychoval aj svojich devä? detí.
Ke? mu 21.júla 1880 porodila manelka Albertína syna Milana, ktorému do matriky prípísali druhé meno Rastislav, netušil, e z malého chlapca raz vyrastie jedna z najvýznamnejších postáv dejín slovenského národa.

/Pavel Štefánik na dvore košariskej fary/

Základné vzdelanie sa Milanovi Rastislavovi Štefánikovi dostalo v cirkevnej ?udovej škole v Košariskách. iak bol pilný, príkladný, zaujímali ho najmä vedy fyzické a matematické. U?ite? Martin Kostolný, absolvent u?ite?ského ústavu v Revúcej, bol s ním nadmieru spokojný

Chudobný ale nesmierne pracovitý Milan Rastislav Štefánik absolvoval Karlovu univerzitu v Prahe. Jeho ivotnou láskou sa stala astrónomia – pozorovanie vesmírnych telies. Aj preto sa rozhodol odís? do Paría.
Úspešne sa prebíjal sa v cudzom svete, lebo sa prebi? chcel. Za hviezdami a poznaním precestoval takmer celý svet. Viackrát vystúpil na najvyší vrch Európy Mont Blanc. Rád navštevoval Tahiti a okolité ostrovy v Tichom oceáne. Nech však bol kdeko?vek, pre svoj národ slovenský, väznený v Rakúsko-Uhorsku, pracoval vdy naplno.

Štefánikove smelé plány prerušil poiar prvej svetovej vojny. Ako francúzsky letec, neskôr ako generál a politik, bojoval za rozbitie Rakúsko-Uhorska. Z ?eských a slovenských zajatcov organizoval v Rusku, Francúzsku a Taliansku vojenské odiely - légie. Spolu s Tomášom Garique Masarykom a Eduardom Benešom sa zaslúil o vznik prvého spolo?ného štátu ?echov a Slovákov ?eskoslovenskej republiky.

Vojna priniesla nesmierne utrpenie. Vojakom zmietajúcim sa v blate zákopov a ostnatého drôtu, rovnako aj vdovám a sirotám, ktoré hrdla?ili o holý ivot na podbradliankych roli?kách. Na bojiskách v rôznych ?astiach Európy po?as l.svetovej vojny zahynulo v rakúsko-uhorskej uniforme 42 mladých chlapcov z Košarísk - Priepasného.

Dlho o?akávaný návrat generála M.R.Štefánika do novovytvoreného ?eskoslovenska vyústil v tragédiu. Spolu s tromi talianskými letcami zahynul pádom lietadla v Ivánke pri Dunaji d?a 4.mája 1919.

Pohreb obetí katastrofy v rodných Košariskách sa premenil na celonárodné smúto?né zhromadenie. Generála a jeho druhov viezli z kostola, kde bol krstený, po historickej ceste na vrchol skalnatého Bradla.

Štefánikov hrob - Mohylu na Bradle navrhol rodák z Turej Lúky, architekt Dušan Jurkovi?.
Stavbu postavili v rokoch 1927-28 z bieleho vápenca – travertínu zo Spiša. Patrí medzi najvýznamnejšie a najzaujímavejšie pomníkové stavby v Európe.

ivot na kopaniciach nebol ?ahký. Medzi dvoma vojnami prišla ve?ká hospodárska kríza a chudoba. Podbradlanské kamenisté roli?ky nevládali uivi? všetkých. Kadý ro?ník ovládal spravidla ešte jedno remeslo. Jeden bol šuster, kolár, ková?, iný kadlec.

Pre biedu odchádzalo ve?a ?udí pracova? do cudziny: do Francúzska, Argentíny, Austrálie, najviac však do USA. Niektorí sa vrátili, ale vä?šina vys?ahovalcov tam u navdy zostala.

Obec Košariská–Priepasné sa natrvalo odlú?ila od Brezovej v roku 1926. Za prvej ?eskoslovenskej republiky bola vybudovaná Jubilejná škola a Národný dom Štefánikov. V dedine sa rozvinul bohatý kultúrny ivot. U?itelia, farári a nadšenci viedli spolky. Hrávali sa divadlá. iaci sa vzdelávali v dvoch školách.

Po?as II.svetovej vojny sa Košariš?ania zapojili do Slovenského národného povstania. V okolitých horách bojoval partizánsky oddiel Jána Reptu, ktorý zviedol v úzkej doline Holešky také boje s nemeckými i slovenskými fašistami.

Partizán Ján Bystrický z Lanhotu na Morave padol na Holeške pri Lopušnej. Vo vojne zahynuli aj jeho bratia. Bystrického mama prišla vo vojne o všetkých troch synov.

Nad priestorom juhozápadného Slovenska sa na sklonku vojny odohrávali neúprosné letecké súboje anglo-amerických lietadiel s nemeckými stíha?mi.
Niektorí letci sa zachránili pomocou padákov a skrývali sa po kopaniciach do konca vojny.

/Vrak stíhacieho lietadla na kopanici U Belanských na Turej Lúke).
Pilota slovenského pôvodu Franka C. Soltesza sa podarilo zachráni?/

Po vojne sa obec zmenila. Medze medzi úzkymi polí?kami odstránili, aby mohli ora? na ve?kých lánoch. Drustevníci všetku pôdu obrábali spolo?ne v Jednotnom ro?níckom drustve. Súkromne hospodárilo ?oraz menej ro?níkov. V roku 1957 sa obec Košariská-Priepasné rozdelila na dve samostatné obce.

Kone a voly vymenili drustevníci za traktory, kosy nahradili kosa?kami a samoviaza?mi. Práca sa u?ah?ila. Koniec atvy oslávili tak ako v minulosti, doinkovými slávnos?ami.

V dedine fungovala škola, materská škola, pošta, kino i pravidelná autobusová doprava.
Štát podporoval predovšetkým mestá, na dediny sa zabúdalo. ?oraz menej sme si váili prácu, pôdu i prírodu. Štefánikovo meno zmizlo z u?ebníc a nebolo iadúce.

Nádej na lepšie ?asy svitla v roku 1968. Na Bradlo prichádzali ?udia z celého ?eskoslovenska, aby vyjadrili túbu i? slobodnejšie, aby sa deti v škole mohli dozvedie? pravdu o Štefánikovi. Zmarili ju sovietske tanky, ktoré sa prehnali dedinou. Všetko sa vrátilo do starých ko?ají.

Prvé Múzeum M.R.Štefánika v Košariskách bolo tesne pred otvorením zlikvidované.

Košariš?ania dokázali postavi? novú predaj?u potravín, materskú školu, drustevné bytovky i dom smútku. Napriek tomu mladí ?udia utekali za prácou i pohodlnejším ivotom do miest, z otcovských chalúp do panelákov.

Po?et obyvate?ov klesal, vä?šinou zostali len starší ?udia. Obec bola povaovaná za zánikovú. Nakoniec prišlo i k zrušeniu školy.

Po premenách v roku 1989 a po vzniku Slovenskej republiky sa ivot v Košariskách postupne mení. V obci býva asi 400 obyvate?ov. ?as? z nich je zamestnaná v podnikoch v blízkych meste?kách Brezová pod Bradlom, Myjava a Vrbové.

Zásluhou Múzea M.R.Štefánika, kultúrnych a spolo?enských podujatí, ale aj prekrásneho prostredia a dobrých reštaura?ných sluieb obec navštevuje mnostvo hostí a turistov.

Zdroj: http://www.zskosariska.edu.sk

 
Obecn rad
radn dokumenty
radn hodiny
PO   7:00 - 14:00
UT   nestránkový
ST   7:00 - 16:00
ŠT   nestránkový
PI   7:00 - 15:00
SO   zatvorené
NE   zatvorené
Po?et nvtev